Akwụkwọ ndekọ ọha niile

Jikọtara ngosi nke ndekọ niile dị Wikiquote. Ị nwere ike imebi echiche site na ịhọrọ ụdị ndekọ, aha njirimara (nke na-emetụta ikpe), ma ọ bụ ibe emetụtara (nwekwara mmetụta gbasara ikpe).

Ndetu-nchétá
  • 18:54, 26 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Bisi Akin-Alabi (Jiri '''Bisi Akin-Alabi''' bụ ọkachamara mmụta Naijiria, onye ọrụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya, onye nchịkwa, teknụzụ teknụzụ, onye ndụmọdụ mmụta na onye bụbu onye ndụmọdụ pụrụ iche na agụmakwụkwọ, sayensị na teknụzụ nye Senator Abiola Ajimobi. , onye bụbu gọvanọ Oyo State, Nigeria. ==Okwu ndị o Kwuru==' kere ihü)
  • 18:42, 26 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Alphonsine Agahozo (Jiri ''''Alphonsine Agahozo''' (amụrụ 18 Ọktoba 1997 na Nyarugenge, Kigali) bụ Rwanda n igwu mmiri. Ọ gbara asọmpi na Freestyle ụmụ nwanyị 50m na 2012 Summer Olympics na London. Agahozo gụchara n'ọkwa iri ise na asatọ ma ọ banyeghị na ọkara nke ọkara. Ọ gbara asọmpi na w...' kere ihü)
  • 18:28, 26 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page E. Tendayi Achiume (Jiri '''E. Tendayi Achiume"" bụ Alicia Miñana Prọfesọ nke Iwu na onye bụbu onye isi ngalaba nke Ụlọ Ọrụ Nkwa Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na Mahadum California, Los Angeles. Ọ jere ozi dị ka United Nations Special rapporteur gbasara ịkpa ókè agbụrụ, ịkpa ókè agbụrụ, Xenophobia na enweghị ndidi metụtara ya site na nhọpụta ya na Septemba 2017 ruo Nọvemba 2022. Ọ bụ nwan...' kere ihü)
  • 18:17, 26 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Rediet Abebe (Jiri '''Rediet Abebe''' (Amharic: redEt Aebe) bụ onye Etiopia onye sayensị kọmpụta na-arụ ọrụ na algọridim na ọgụgụ isi. Ọ bụ onye enyemaka Prọfesọ nke Computer Science na Mahadum California, Berkeley. Na mbụ, ọ bụ Junior Fellow na Harvard Society of Fellows. ==Okwu ndị o kwuru==' kere ihü)
  • 18:05, 26 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Jamila Abbas (Jiri '''Jamila Abbas''' (A mụrụ 1984) bụ ọkà mmụta sayensị kọmputa, software engineer , nwanyị ọchụnta ego na onye ọchụnta ego na Kenya. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi nchịkwa nke MFarm Kenya Limited, ụlọ ọrụ ịntanetị na-enyere ndị ọrụ ugbo aka ịchọta ngwa...' kere ihü)
  • 12:31, 25 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Rachel Baard (Jiri '{{Databox}} Rachel Sophia Beard bụ ọkà mmụta okpukpe South Africa. Kemgbe afọ 2019, ọ bụ onye enyemaka Prọfesọ nke Theology na Ethics na Union Theological Seminary na Richmond, Virginia, US Akwụkwọ mbụ ya, Mmekọahụ na Sin-Talk: Mkparịta ụka Feminist na Ọnọdụ mmadụ (2019) meriri 2020 Andrew Murray / Desmond Tutu Nrite Akwụkwọ. Ebe nchọcha ya gụnyere usoro mmụta mmụta usoro na nke na-ewuli elu, ụkpụrụ gbasara nkà mm...' kere ihü)
  • 12:15, 25 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Goski alabi (Jiri 'Goski Alabi bụ onye Ghana agụmakwụkwọ, ode akwụkwọ na ọchụnta ego. Ọ bụ onye guzobere Dean nke School Graduate Studies na Mahadum nke Ọkachamara Studies, Accra. Ọ bụ Onye isi ala nke Laweh Open University nke na-abụ ụlọ akwụkwọ mahadum mbụ enwetara ikike na Ghana na 2014. ==Okwu ndị okwuru==' kere ihü)
  • 12:00, 25 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Jane Duncan (Jiri 'Jane Duncan bụ onye mmụta, ọgụgụ isi ọha na onye na-akwado ọrụ na ngalaba nta akụkọ na Mahadum Johannesburg na South Africa. Ọ na-arụ ọrụ na okwu nnwere onwe mgbasa ozi ma bụrụ onye bụbu onye isi ụlọ ọrụ Freedom of Expression Institute na Johannesburg. ==Okwu ndị okwuru==' kere ihü)
  • 11:38, 25 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Gbemisola oke (Jiri 'Gbemisola Aderemi Aderinokun bụ onye Naijiria prọfesọ na Periodontology na Community Dentistry na Mahadum Ibadan. Ọ bụ osote osote Chancellor n'etiti 2015 na 2017. Ọ na-arụkwa ọrụ nchịkwa dị ka Dean, Faculty of Dentistry and Director, Center for Entrepreneurship and Innovation na University of Ibadan. ==Okwu ndị ọ kwụrụ==' kere ihü)
  • 06:57, 24 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Climate Change Action (Jiri '(ma ọ bụ omume mgbanwe ihu igwe) na-ezo aka n'ọtụtụ mmemme, usoro, ngwa amụma na ihe ndị ọzọ nke na-achọ ibelata ogo mgbanwe ihu igwe mmadụ na-ebute na mmetụta ya. "Ihe omume ihu igwe ndị ọzọ" bụ ihe bụ isi nke mmegharị ihu igwe.[1] Enweghị ọrụ ihu igwe bụ enweghị ọrụ ihu igwe. ==Ihe ndị e kwuru maka ya==' kere ihü)
  • 23:48, 15 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Mgbaghara (Jiri 'Ime afọ ojuju bụ mmetụta nke afọ ojuju onwe onye n'ụdị ihe dị, nke na-egbochi ndị mmadụ ịgbalịsi ike.' kere ihü)
  • 14:59, 14 Julaị 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Mmịrị (Jiri 'Mmịrị bụ ihe na-emekarị kemịkal, nke dị mkpa maka ụdị ndụ niile amaara. Na-ahụkarị ojiji mmiri na-ezo aka naanị na mmiri mmiri ụdị ma ọ bụ ala, ma ihe nwekwara ike siri ike steeti, ice, na gaseous steeti, mmiri vepo, na dị ka snow, foogu, igirigi na ígwé ojii. Mmiri mmiri na-ekpuchi 71% nke elu ụwa. A na-eji mmiri saa akwa, ịsa ahụ, ịsa ezé, wdg. ==Ihe e kwuru maka ya==' kere ihü)
  • 13:16, 5 Mee 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Justine Tunney (Jiri '{{databox}} Justine Tunney Justine Alexandra Roberts Tunney (born circa 1985) is became software developer at Google and is noted for her programming acumen. She was a former Occupy movement activist and a blogger. In 2014 Tunney raised a petition to appoint the executive chairman of Google, Eric Schmidt, as CEO of America. ===okwu okwuru=== *Ọ dịghị mgbe ọ na-eju m anya otú ndị mmadụ ga-esi gbatịa iji katọọ otu ụlọ ọrụ na...' kere ihü)
  • 13:02, 5 Mee 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Margaret Wheatley (Jiri '{{databox}} Margaret Wheatley Margaret Wheatley (amụrụ 1944), nke a na-ahụkarị "Meg Wheatley", bụ onye edemede America na onye ndụmọdụ njikwa, onye na-amụ omume nhazi. ===okwu okwuru=== *Na òtù dị iche iche, ezigbo ike na ike na-emepụta site na mmekọrịta. Usoro nke mmekọrịta na ike ime ha dị mkpa karịa ọrụ, ọrụ, ọrụ, na ọkwá. *Mgbanwe na-agụnye mgbe niile abalị gbara ọchịchịrị mgbe i...' kere ihü)
  • 12:52, 5 Mee 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Beverly Wright (Jiri '{{databox}} '''Beverly Wright''' Beverly Wright bụ ọkà mmụta ikpe ziri ezi nke America na onye nchoputa nke Deep South Center for Environmental Justice na Mahadum Dillard. Nnyocha ya tụlere enweghị ahaghị nhata gburugburu ebe obibi na ahụike n'akụkụ okporo ụzọ mmiri ọgwụ nke Mississippi. Ihe nrite ya na nsọpụrụ ya gụnyere onyinye nturu ugo nweta ihe nrịba ama nke Agency Protection Agency Environmental Justice Achievement. ===okwu okwur...' kere ihü)
  • 12:45, 5 Mee 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Chien-Shiung Wu (Jiri '{{databox}} '''Chien-Shiung Wu''' Chien-Shiung Wu (Chien-ọdịnala: 吳健雄; pinyin: Wú Jiànxíong; Mee 29, 1912 - Febụwarị 16, 1997) bụ ọkà mmụta sayensị America mụrụ China nke nwere ọkachamara n'ihe gbasara redio. Ọ na-arụ ọrụ na Manhattan Project (iji mee ka mmanụ uranium dịkwuo mma) ma kwubie na nchekwa nke parity. Aha otutu ya gụnyere "Nwanyị Mbụ nke Physics", "Chinese Marie Curie," na "Madame Wu." Ọ nwụrụ mgbe ọr...' kere ihü)
  • 12:37, 5 Mee 2023 Senator Choko ṅkátá mmetara created page Rosalyn sussman yalow (Jiri '{{databox}} '''Rosalyn Sussman Yalow''' Rosalyn Sussman Yalow (Julaị 19, 1921 - Mee 30, 2011) bụ ọkà mmụta sayensị ahụike America, yana onye jikọrọ ihe nrite 1977 Nobel Prize na Physiology ma ọ bụ ọgwụ (ya na Roger Guillemin na Andrew Schally) maka mmepe nke usoro redioimmunoassay. Ọ bụ nwanyị nke abụọ (mgbe Gerty Cori gasịrị), na nwanyị mbụ amụrụ America, ka e nye ya Nrite Nobel na Physiology ma ọ bụ ọgwụ. ===okwu okw...' kere ihü)
  • 12:26, 10 Ọktoba 2022 User account Senator Choko ṅkátá mmetara was created automatically