Chido Cleopatra Mpemba

onye nnọchi anya mba zimbabwe, onye nnọchi anya ntorobịa AU
Chido Cleopatra Mpemba
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịZimbabwe Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya1988 Dezie
Ebe ọmụmụHarare Dezie
ọrụ ọ na-arụenvoy Dezie
onye were ọrụỌchịchị ikike mmadụ mpaghara Dezie

Chido Cleopatra Mpemba (amụrụ Julaị 1988) na-eje ozi ugbu a dị ka onye nnọchi anya pụrụiche maka ndị ntorobịa na African Union Commission (AUC). Onye isi oche nke African Union Commission Moussa Faki họpụtara ya ka ọ bụrụ onye nnọchi anya nke abụọ nke African Union Commission na Nọvemba 2021, dị ka onye isi nke ọdụdụ na akụkọ ntolite nke African Union na onye nnọchi anya nke ọdụdụ n'ime ndị isi oche. Chido weghaara Aya Chebbi site na Tunisia. Dị ka onye isi oche nke African Union Commission, Moussa Faki si kwuo, ọrụ nke onye nnọchi anya ntorobịa AU bụ inye aka n'ịkwado okwu mmepe ntorobịa n'Africa.

Okwu Okwuru

dezie
  • Ihe kacha pụta bụ ihe ndị ntorobịa na-akpa. Ha chọkwara ka anyị lekwasị anya n'ịgbasi mbọ ike n'ịlụso nsogbu ndị metụtara mgbanwe ihu igwe na mgbanwe, ego ihu igwe, na mmụta ihu igwe.
  • Atụrụ m anya na ndị na-eto eto ga na-ebute ụzọ n’ịgbaso nsogbu ihu igwe. Anyị kwesịrị inwe mkpa ndị na-eto eto n'ihu ma a bịa n'ihe gbasara mgbanwe ihu igwe na ego ihu igwe. Anyị ga-enwerịrị ohere maka ndị na-eto eto Afrịka ka ha chepụta ma weta ihe ngwọta ihu igwe. Maka COP27, a na m atụ anya na e nwere ụlọ ọrụ ndụmọdụ ndị ntorobịa iji hụ na mkpa ndị na-eto eto na-anọchi anya nke ọma.
  • Obi dị m ụtọ na African Union họpụtara ndị nnọchi anya udo nke ndị ntorobịa Africa maka mpaghara dị iche iche n'Africa. Ma anyị anọwo na-enwe mkparịta ụka gbasara usoro Kọntinental Framework na Ntorobịa, Udo na Nchekwa. Ka m na-ekwu okwu, ndị nnọchi anya udo nke ndị ntorobịa nọ na Naijiria ka ha kparịta ụka na usoro ahụ na inye aka n'iwepụta atụmatụ mmemme mba maka udo na nchekwa.
  • Nye ndị na-eto eto n’ụwa nile, ozi m bụ na ọdịnihu dị anyị n’aka. Anyị ga-eme ihe ugbu a. Anyị aghaghị ime mkpebi ndị metụtara anyị.
  • Echere m na ọ bụrụ na m ekwuo banyere ihe ịma aka ma ọ bụ ihe ọtụtụ ndị na-eto eto na-enwekarị. Ma ọ bụ mgbe ị banyere n'ime oghere ebe enweelarị ahụmahụ dị ukwuu na ndị gị na ha na-arụkọ ọrụ, mgbe ụfọdụ ị na-ahụ onwe gị na-etinye nrụgide n'ahụ onwe gị nanị ka ị na-arụsi ọrụ ike na igosi onwe gị. Ma echere m na nke ahụ bụ ihe ịma aka mbụ mgbe m sonyeere, ọ bụghị na onye ọ bụla nwere nrụgide n'ahụ m, kama m na-etinye nrụgide n'onwe m ịsị, "M kwesịrị ịnapụta". "Enyerela m ọrụ a". "Onye isi oche họpụtara m." "Ndị mba Africa amarala m." Enwere m ọtụtụ ihe maka m. Ọbụghị naanị na ọ ga-abụ nke kachasị mkpa mpaghara m na-anọchite anya, ọzọ, ga-aza m ajụjụ. Ya mere, ọ na-abịa, ị maara, nrụgide nke 'M kwesịrị ime ya na m kwesịrị ime ya ugbu a' n'ihi na e nwere ọtụtụ ihe ịma aka. Ọtụtụ nsogbu chere ihu na Africa n'oge a site na nnukwu enweghị ọrụ ruo n'ọgba aghara, okwu mgbanwe ihu igwe, na ọchịchị onye kwuo uche ya na ikike ụmụ mmadụ nke ndị na-eto eto. Ọ dị ukwuu. Ọ dị ọtụtụ na, ị maara, ịchọrọ inwe ike ị nweta nsonaazụ.
  • Echere m na ọ dị mma na enwere m ohere. Ọ bụ ihe m na-ejighị egwuri egwu. Ekwenyere m na ọrụ m pụrụ iche. N'ime nke ahụ, enwekwara m ohere ịgwa ndị na-eto eto okwu, ịbụ ndị obodo nọ na ọha mmadụ, site na kansụl ndị ntorobịa nke mba, site na mba ndị otu, n'otu oge ahụ, enwekwara m ohere ịgwa ndị na-eme iwu na ndị ọchịchị okwu. Site na ndị minista, onye isi ala, ndị ozi pụrụiche ndị ọzọ. Ọ na-enye ohere iji hụ na ị jikọtara nke ahụ. Na olu ndị na-eto eto, site na ihe m na-anụ site n'ala site na nzukọ ndị ntorobịa m nke obodo site na njem nlegharị anya na-ege ntị, na-erute na tebụl ime mkpebi, bụ ebe m nwere ihe ùgwù nke ịnweta tebụl na-eme mkpebi. N'otu oge ahụ, hụkwa na ihe si n'aka ndị na-eme iwu rutekwa ndị na-eto eto.
  • M ga-asị, elelịla mmetụta ị na-enwe n’ụwa a anya. Ọ dị m ka ndị na-eto eto mgbe ụfọdụ, anyị na-elelị ka anyị na-atụnye ụtụ n'obodo. Mana emela ya, ọ nwere ike ịbụ n'ime obodo, n'ime ezinụlọ, n'ime obodo, kọntinent ma ọ bụ n'ụwa niile, mana n'ikpeazụ, anyị niile na-enye onyinye, n'oge ọ bụla ị nọ. Yabụ, buru nke ahụ n'uche. Na-eme ike gị niile mgbe niile.
  • “Ana m agba mbọ na-abịa n’afọ na-abịa n’ihu, a ga-enwe ọgbakọ ndị isi AU na-esote ya na nzụkọ ndị ntorobịa AU, ka ndị na-eto eto wee soro ndị isi ala nọkọọ n’otu tebụl wee nwee ike ibugharị atumatu a. iji nweta Africa nke anyị chọrọ na injinia ngwọta ọnụ.
  • Ya mere, nke ahụ bụ ihe m na-achọsi ike wee bịa 2023, ekwere m na otu n'ime ihe m kacha mkpa ka m nọ n'ọchịchị bụ ịhụ na anyị nwere ọtụtụ ndị ntorobịa nọ ọdụ na tebụl na mkparịta ụka ndị a ka anyị na-ama ụma, n'ihe gbasara nke Africa, ebe anyị nọ, ebe anyị ga-achọ ịga, hụkwa na ndị niile na-eto eto na-anọchi anya na mkparịta ụka ndị a. "
  • Site na nlegharị anya ige ntị, m na-agba mbọ iso ndị otu ndị ntorobịa na-eme mgbanwe, ndị ntorobịa na-eto eto na ndị Africa n'ofe kọntinent anyị na ndị mba ọzọ na ebumnuche ịnọchite anya onye ọ bụla na itinye aka na echiche niile na-egbuke egbuke nke ga-akwalite ma mee ka mbọ ndị ọzọ dịkwuo elu. " M na-akwado maka itinye ndị na-eto eto nwere nkwarụ na usoro ime mkpebi. Ọ dị mkpa na ọ dịghị onye a hapụrụ.

Njikọ Mpuga

dezie
 
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: